Sviatočná sezóna roku 2020 bola pre e-commerce rekordná a podľa predpovedí stúpne počet doručených balíkov v nasledujúcom desaťročí o 80 %.[1] Nová štúdia MIT Real Estate Innovation Lab preto skúma hmatateľné prínosy online nakupovania pre životné prostredie.

Takzvaná „stay-at-home“ ekonomika viedla k rastu online maloobchodu a miera jeho využívania zostala vysoká po celý rok 2020. Prvé odhady naznačujú, že objem online predaja v USA vzrástol počas rozšírenej sezóny sviatočných nákupov roku 2020 o 50 % [2] (medziročne), pričom podobný vývoj bol zaznamenaný aj na ďalších hlavných e-commerce trhoch vrátane Číny, Európy, Japonska a ďalších. Z priemerných výsledných hodnôt emisií v štúdii MIT vyplýva, že prechod k väčšej miere využitia e-commerce znížil emisie približne o 2,4 % na jeden expedovaný balíček.

Prehľad

Podrobnejší vhľad

Emisie uhlíka spojené s online nakupovaním sú v priemere o 36 % nižšie ako emisie produkované nakupovaním v kamenných obchodoch. [3] E-commerce vyšla ako udržateľnejší variant vo viac ako 75 % základných prípadových štúdií realizovaných MIT. Pre každý scenár bolo v rámci štúdie vykonaných 40 000 simulácií metódou Monte Carlo modelujúcou rôzne správanie spotrebiteľov. Vďaka tomu možno sledovať dôležité agregované ukazovatele vplyvu na životné prostredie: počet zakúpených položiek, vzdialenosť do/od obchodu a logistickej budovy, vratky a typ dopravy. Okrem základného prípadu sa skúmalo ďalších 11 scenárov, v ktorých boli menené aspekty správania spotrebiteľov alebo maloobchodných operácií.

Obrázok 1

Konsolidácia dodávok v rámci „okružných trás“ znižuje emisie súvisiace s prepravou o takmer 90 %. [3] Doprava je najväčším zdrojom emisií súvisiacich s nakupovaním v kamenných obchodoch. Generuje totiž 2,5-násobok uhlíkových emisií spojených s najväčším zdrojom uhlíkovej stopy v e-commerce – potrebou využívať viac obalov. V prípade doručovania zásielok priamo do domácností môže jedna plne naložená štandardná dodávka nahradiť viac ako 100 individuálnych jázd autom. [3] Konsolidácia objednávok a optimalizácia siete zasa znižujú náklady e-commerce operátorov.

Obrázok 2

Doručovanie z mestských fulfillmentových centier rovno do domácností môže viesť k ďalšiemu znižovaniu emisií. Logistické siete, ktoré dodávajú tovar z mestských fulfillmentových centier v blízkosti spotrebiteľov (radšej než z budov mimo mestských zón), môžu eliminovať emisie skleníkových plynov produkované dopravou o ďalších 50 % a znížiť uhlíkovú stopu jedného balíka v priemere o 10 %. [3] Situovať tovar čo najbližšie ku konečnému spotrebiteľovi minimalizuje finálnu dodaciu vzdialenosť a eliminuje preťaženosť dopravy. To zároveň skracuje dodacie lehoty a znižuje náklady maximalizáciou prepravnej kapacity vozidlového parku.

Obrázok 3

Pokrok v oblasti inteligentných budov, elektrifikácie vozidiel a umelej inteligencie (AI) môže podporiť ešte udržateľnejšiu prevádzku. Tieto novovznikajúce technológie majú potenciál zosúladiť spoločné záujmy spotrebiteľov, maloobchodníkov a investorov do nehnuteľností v snahe znížiť uhlíkovú stopu. MIT modeloval tri spôsoby, ako užívatelia logistických nehnuteľností zvyšujú udržateľnosť svojej prevádzky:

• Elektrifikácia doručovacích vozidiel: Pri využití dnešných zdrojov energie môže táto technológia znížiť priemerné emisie súvisiace s dopravou o 27 % [3] a prináša aj ďalšiu výhodu – zníženie hluku z dopravy. Nové modely vozidiel, ktoré majú byť uvedené na trh v tomto roku, majú dojazd 200 míľ, čo umožní zvládnutie 90 % doručovacích trás typu last-mile v Spojených štátoch. [5] Adopciu elektromobility ďalej urýchľujú regulácie či budovanie potrebnej infraštruktúry. Pätnásť amerických štátov a Washington D.C. oznámili plány elektrifikovať všetky ťažké nákladné vozidlá, dodávky a autobusy v priebehu nasledujúcich 15 až 30 rokov. Európa medzitým rozširuje zavádzanie zón s nízkymi emisiami určených pre vozidlá s elektrickým pohonom. Dnes tieto nízkoemisné dopravné zóny tvoria dve tretiny mestských oblastí, v ktorých spoločnosť Prologis pôsobí. [6] Predvídaví maloobchodníci si túto technológiu osvojujú. Napríklad Amazon si objednal 100 000 elektrických vozidiel a očakáva, že prvých 10 000 z nich bude jazdiť budúci rok. [7] 
• Obaly: Väčšia spotreba obalových materiálov je najväčším zdrojom emisií v e-commerce (hoci sa jedná o zlomkový podiel v porovnaní s úsporami plynúcimi z efektívnej prepravy tovaru). Inovácie v tejto oblasti napriek tomu majú potenciál urobiť online nakupovanie ešte ekologickejším. Emisie spojené s balením sú v priemere približne šesťkrát vyššie v prípade online nakupovania ako pri nakupovaní v kamenných predajniach, najmä v dôsledku používania lepenkových materiálov a individuálnych obalov. [3] MIT vypracoval scenár, v ktorom boli emisie produkované využitím lepenkových škatúľ nahradené emisiami spojenými s použitím papierového vrecúška pri 80 % online nákupov. V tomto scenári bola e-commerce udržateľnejším variantom nakupovania v 90 % všetkých modelových situácií; dnešný základný scenár tento stav indikuje v 75 % prípadov. Mnoho maloobchodníkov si osvojilo ekologické obalové materiály, zatiaľ čo iní automatizujú proces balenia – analyzujú a odporúčajú najvhodnejšiu veľkosť a typ obalu pre rôzne kombinácie položiek. Výmena krabíc za tašky a polstrované obálky znižuje objem a hmotnosť balíkov, čo môže prispieť k ďalšiemu zníženiu emisií.
• Dáta: Pokročilá analytika a riešenia založené na internete vecí (IoT), ako napríklad zdieľanie záťaže a dynamické presmerovanie, môžu znížiť emisie o 10 %, jednotkové náklady o 30 % a preťaženosť dopravy o 30 %. [8] Využitie týchto dát môže tiež viesť k menšiemu počtu vratiek. Napríklad riešenia založené na umelej inteligencii môžu online nakupujúcim odporučiť veľkosť či štýl oblečenia či iných produktov na základe predchádzajúcich nákupov, a minimalizovať tak prípady vrátenia tovaru. MIT modeloval scenár, v ktorom vratky pri online nakupovaní klesli o 50 %, čo viedlo k nižšej uhlíkovej stope e-commerce v 80 % prípadov.

Metodológia a prístup

Referenčná štúdia MIT modeluje uhlíkovú stopu na základe správania spotrebiteľov pri nakupovaní zostavením príslušných premenných a následnou simuláciou scenárov, v rámci ktorých je rozsah parametrov upravovaný. Na účely štúdie bolo simuláciou Monte Carlo realizovaných 40 000 pokusov (10 000 v 4 regiónoch) pre 12 scenárov. To prinieslo merateľné výsledky, ktoré boli následne interpretované s ohľadom na možnosť zmeny celkových emisií uhlíka vplyvom rôzneho správania spotrebiteľov. Táto správa pracuje so zisteniami z nezávislej štúdie uskutočnenej MIT Real Estate Innovation Lab. Prologis je dlhodobým partnerom Centra pre nehnuteľnosti MIT a jeho laboratória pre inovácie Real Estate Innovation Lab. Tento výskum bol čiastočne realizovaný vďaka podpore spoločnosti Prologis.